S príchodom chladnejšieho počasia sa k nám stále viac dostáva chlad, ktorý preniká do bytu cez zle utesnené okná. Niekedy môžeme až vidieť, jako prúd vzduchu hýbe záclonami, čo už je nesporne znak toho, že situácia naberá na vážnosti.
Tesnenia na oknách by sme mali vymienať vtedy, keď je to najviac nutné, ale najmä na starších oknách minimálne každých 15 rokov, vhodné pri natieraní okien.
Na netesnosti starších drevených okien sa vo veľkej miere podieľa nekvalitná výroba drevených rámov. Pred opravou tesnenia okien najskôr je treba zistiť množstvo netesností okien a veľkosť škár. Podľa dĺžky všetkých škár je vhodné kúpiť potrebný materiál a podľa veľkosti škáry vyberieme veľkosť profilu. Na montáž však musíme mať potrebné náradie aj skúsenosť. Jednoduchší postup a technológiu menej náročnú na náradie si vyžadujú silikónové pásky, ktoré sa k podkladu lepia silikónovým tmelom.
Tesnenie silikónovými profilmi tovria duté rúrky s priemerom od 3 do 8 mm, ktoré majú pás na prichytenie vo vyfrézovanej drážke. V ponuke sú aj lacnejšie gumové duté utesňovacie profily, ktoré sú však menej odolné a najmä tvrdšie ako silikónové. Tvrdú gumu môžeme vhodne využiť na rovné plochy, nedokáže však kopírovať nerovnosti starších, resp. horšie opracovaných drevených okien. Nepriľne k nim celkom dokonale a cez medzery potom môže vnikať do miestnosti chladný vzduch. Silikónové profily majú vyššiu životnosť, sú však drahšie.
Polymérová guma (EPDM ) je ďalším materiálom, ktorý sa používa na výrobu tesnení. Profily vybavené samolepiacou úpravou môžeme používať pri teplotách do +70 °C. Nevýhodou je, že sa po krátkom čase (1 až 2 roky) odlepia, preto sú odporúčané skôr ako provizórne riešenie.
Plechové tesnenie má nižšie úžitkové vlastnosti ako silikónové. Duralové pásy majú šírku od 17 do 30 mm.