V dobe plastových nábytkov, riadov, prístrojov a oblečenia, človeku občas dobre padne keď sa zabalí po dlhom dni do páperového paplónu. Existuje mnnožstvo syntetických tkanín a výplní paplónov, no svoje čaro, ale aj tepelné účinky má tajomstvo našich starých materí, a tým je páperie.
Páperie od dávnych čias hreje našich predkov, v najchudobnejších ale aj najbohatších chalupách. Páperie sa derie z usmrtených sliepok a husí, ako sa to robievalo aj v minulosti. Páperový paplón dobre ohreje celú noc a ráno, keď je uležaný a skrčený, stačí ho pretrepať a trochu ponatriasať, čo napne vlákna páperia, prevzdušní ich a vyčaruje z neho nadýchaný obláčik.
Tajomstvo páperových paplónov spočíva v štruktúre páperia. Páperie rastie pod hrubou vrstvou peria a vypĺňa priestor medzi perím a pokožkou operencov. Na jednom vlase sa úpína množstvo chĺpkov na ktorých sú ďalšie miniatúrne chĺpky.
Tým zabraňuje stlačeniu páperia a vniká vzduchový nepriedušný priestor, podobne ako pri polystyréne, ktorý výborne tepelne izoluje. Zabraňuje prúdeniu vzduchu ale odvádza vlhkosť, čím predurčuje páperový paplón k výbornému termoregulačnému prostriedku.
Množstvo dnešných syntetických vlákien sa sústreďuje najmä na pružnosť a priedušnosť, to býva ale na úkor zateplenia a naopak. Preto sú v súčastnosti páperové paplóny drahšie a žiadanejšie.